Josif Vissarionovič Stalin

Josif Vissarionovič Stalin

(1878 – 1953)  

 Josif Stalin, vlastným menom Džugašvili sa narodil 18. decembra 1878 v gruzínskom mestečku Gori. Jeho matka bola veľmi zbožná žena a preto zariadila, aby jej syna prijali do pravoslávneho seminára v Tbilisi. Tu sa mal mladý Josif vyučiť za kňaza. Študoval tu mnohé významné diela a dostal sa do kontaktu s marxistickými teóriami. O tri roky neskôr bol zo seminára vylúčený.

Našiel si miesto matematika observatória v Tbilisi, na ktorom vydržal dva roky. Zapájal sa do menších miestnych revolúcií, bol zatknutý za podvratnú činnosť a poslaný na Sibír. Podarilo sa mu utiecť a v roku 1905 sa stretol s Leninom.  V tomto období sa prvýkrát oženil. Vzal si Jekaterinu Svanidzeovú, dcéru chudobného šľachtica z Tbilisi. V roku 1907 sa narodil jeho starší syn Jakov.

Svojimi činmi upútal Leninovu pozornosť a bol zvolený za tajomníka jeho strany. Vydieraním a lúpežami zabezpečoval strane potrebné financie, za čo bol opäť zatknutý a vyhnaný na Sibír. Zostal tam až do roku 1917, kedy sa po marcovej(februárovej podľa juliánskeho kalendára) revolúcie a odstránení cárskeho režimu pripojil k Leninovi. Keď sa Lenin dostal boľševickým prevratom k moci, sa Stalin stal vojenským veliteľom a potláčal občianske nepokoje. V roku 1919 sa oženil s Nadeždou Allilujevou.

Jeho moc sa upevnila, keď bol menovaný generálnym tajomníkom Leninovej strany. Po jeho smrti v roku 1924 sa v strane rozpútal mocenský boj medzi Stalinom a Levom

Trockým. Stalin sa spolčil s niekoľkými významnými politikmi, aby Trockého odstavil. Aj tých, vrátane mnohých spolupracovníkov, dal neskôr povraždiť alebo odsúdiť na smrť vo vykonštruovaných procesoch. V období pred 2. sv. vojnou (1937 – 1938) dal zabiť,  uväzniť a presunúť do gulagov (pracovných táborov na Sibíri) milióny ľudí. Približne ďalších 10 miliónov zahynulo dôsledkom industrializácie, kolektivizácie poľnohospodárstva a následného hladomoru.

Stalin si uvedomoval nebezpečnosť hitlerovského Nemecka a napriek ideologickému odporu sa rozhodol spolupracovať s nacistami. Dňa 23. augusta 1939 uzavreli Nemecko a ZSSR  pakt o neútočení(pakt Molotov-Ribbentrop)  s tajným dodatkom o rozdelení Európy. Spoločne napadli Poľsko a začali tak najkrvavejší konflikt v dejinách ľudstva.  Hitler však svoju časť dohody nedodržal a v júni 1941 napadol Sovietsky zväz. Zastihol Stalina jeho Červenú armádu nepripravenú, ten totiž s možnosťou nemeckého útoku vôbec nepočítal. Vinou jeho arogancie a zásahov do stratégie zomrelo počas jedného roka bojov až 6 miliónov vojakov.

Z tohto obdobia pochádza známa príhoda dokazujúca Stalinovu krutosť. Jeho syn Jakov vtedy slúžil v červenej armáde ako delostrelec a bol zajatí nacistami. Nemeckí pohlavári plánovali jeho výmenu za nemeckého maršála, Stalin však odmietol prepustiť väzňa za cenu obyčajného vojaka, aj keď to bol jeho syn. Jakov neskôr zomrel v koncentračnom tábore.

Karta sa obrátila až v bitke o Stalingrad v roku 1942. Sovietski vojaci zvíťazili a postupne Nemcov zatláčali na ich vlastné územie.

V priebehu a po skončení vojny  rokoval Stalin s predstaviteľmi Veľkej Británie a USA o postupe proti Hitlerovi a novom usporiadaní sfér vplyvu v Európe. Štáty, ktoré oslobodila Červená armáda zostali po sovietskou kontrolou a na desaťročia zostali „ na východ od železnej opony “ .

Posledné roky svojho života Bol Stalin čoraz viac paranoidný. Vraždil stále väčšie množstvo svojich prívržencov i možných nástupcov. Vyčíňanie ukončil až jeho skon. Zomrel na mŕtvicu 5. marca 1953.

Smrť jedného muža je tragédia. Smrť milióna mužov je štatistika.

J. V. Stalin

 

LUCIUS

Zdroje: wikipedia.sk

           Simon Sebag Montefiore - Bešite