Napoleon I. Bonaparte
Napoleon I. Bonaparte
(1769 – 1821)
Napoleon Bonaparte(Napoleone di Buonaparte) sa narodil 15. augusta 1769 v meste Ajaccio na ostrove Korzika. Pochádzal z trinástich detí chudobného talianskeho šľachtica a právnika Carla Buonaparteho a jeho manželky Marie Letizie. Len tri mesiace pred jeho narodením sa Korzika stala súčasťou Francúzska. Keď chlapec dosiahol vek 9 rokov, otec ho prihlásil na vojenskú školu v Brienne-le-Château. Tu študoval od roku 1779 až do roku 1784. Bol nadaný v matematike, ale miloval tiež históriu a príbehy o veľkých osobnostiach. Nastúpil do Kráľovskej vojenskej školy, ktorej dvojročné štúdium dokončil vďaka svojmu nadaniu za polovicu času. Po roku sa teda stal poručíkom delostrelectva.
Keď vypukla Veľká francúzska revolúcia(1789) vrátil sa na rodný ostrov, kde bojovalo niekoľko politických skupín. Napoleon sa pridal na stranu revolucionárov. V roku 1793 však musel on i jeho rodina utiecť z Korziky. Odišiel do Francúzska, kde sa podieľal na potlačení povstania proti Jakobínom. Po poprave jakobínskeho vodcu Maximiliána Robespierra bol krátko uväznený. O rok neskôr potlačil ďalšie protivládne demonštrácie. Získal tak pozornosť, vďaka ktorej čoskoro velil francúzskym oddielom na území Talianska. V tomto období stretol svoju budúcu manželku Josephine de Beauharnais. Ich svadba sa konala 9. marca 1796. Od marca 1796 do apríla 1779 postupne dobýjal Taliansko i pápežské štáty, neskôr sa obrátil k Rakúsku, ktorému pôsobivosťou svojho vojska nanútil prijatie mierovej zmluvy. Ako generál dosiahol Napoleon významné spoločenské a politické postavenie. Viedol aj ťaženie do Egypta a oblasti Blízkeho Východu od mája 1798 do augusta 1799. Tu docielil iba čiastočné úspechy a vrátil sa do Francúzska.
Zúčastnil sa na prevrate,
ktorý zvrhol Direktórium, vznikla nová vládna moc.Napoleon sa stal Prvým
konzulom(hlavným predstaviteľom tejto moci). Prikázal vypracovať Code
Civil(Občiansky zákonník alebo tiež Napoleonský zákonník). 
Postupne upevňoval
svoju moc apostavenie až sa 2. decembra 1804 sa v Chráme Matky Božej
v Paríži(Notre-Dame de Paris) nechal korunovať za cisára Francúzov. Počas
tej istej ceremónie korunoval manželku Josephine cisárovnou. Napoleon čoskoro zaútočil
na Rakúsko(víťazstvo pri Ulme). So spojencami proti nemu(Anglicko, Rakúsko
a Rusko) sa stretol v námornej bitke pri Trafalgarskom myse. Jeho
spojené francúzsko-španielske loďstvo však utrpelo v októbri 1805 porážku(odkaz na animáciu
bitky je vedľa článku). Neskôr ale svojich porazil odporcov v „bitke troch cisárov“ pri Slavkove. Dokonale tu využil možnosti svojej
novej stratégie a postupne vyhrával jednu bitku za druhou, napr. v Jene
a Auerstäde. Porazil aj ruskú armádu, a to vo Friedlande v roku
1807. V tej dobe už bol vďaka vojenských úspechom považovaný za neporaziteľného.
Jeho osobný život už ale taký priaznivý nebol. Niekoľko rokov sa snažil splodiť s Josephine dediča, ale nepodarilo sa mu to a bol ňou obviňovaný z neplodnosti. Neplodnou však bola pravdepodobne jeho manželka. Napoleon totiž mal mnoho milostných pletiek. Z nich sa mu narodili synovia León a Alexander, pričom každý mal inú matku. Cisár vyriešil situáciu anuláciou manželstva a ďaľším sobášom. Za druhú manželku si vzal dcéru svojho nepriateľa, rakúskeho cisára Františka II., arcivojvodkyňu Máriu Lujzu. O dva roky neskôr, 20. marca 1811 prišiel na svet jeho syn, Napoleon II.
Na bojovom poli Napoleon naďalej slávil väčšinové úspechy, no karta sa obrátila, keď sa rozhodol so svojou „veľkou armádou“ dobyť roku 1812 Rusko. Generálovi Kutuzovovi sa totiž za vlasteneckého odporu Rusov podarilo uskutočniť dokonalý plán. Na začiatku dovolil Napoleonovi pomerne hladko postupovať hlbšie do vnútrozemia, kde ho nepripraveného zasiahla tvrdá ruská zima. Obsadil síce Moskvu, ale tá bola vyľudnená a početnému vojsku chýbali nevyhnutné zásoby a lieky. Cisár sa musel z Moskvy vracať po vlastných stopách, kde už bolo všetko vydrancované. Tým však nebol Kutuzovov plán dokonaný. Pri odchode prepadol Napoleonovo vojsko a porazil ho v bitke pri Berezine. Z „veľkej armády“ o sile 500 000 mužov sa návratu dožilo len asi 10 000.
Po príchode do Paríža Napoleon usiloval obnoviť svoju vojenskú moc, ale
„v bitke národov“ pri Lipsku v októbri 1813 bol porazený. To sa už oddiely
spojencov blížili k hlavnému mestu Francúzska, ktoré koncom marca 1814
obsadili. Cisárova manželka Mária Lujza sa podvolila otcovej vôli a spolu
so synom opustila Paríž a vrátila sa od vlasti. Napoleon bol donútený
abdikovať na trón a odísť od vyhnanstva na ostrov Elba v Stredozemnom
mori. Neustále však vývoj vo Francúzsku sledoval a na jar 1815 sa tajne
s približne tisícovkou mužov
vylodil na francúzskom pobreží. Dostal až do
Paríža a začal obnovovať svoju moc. Onedlho potom ale utrpel pri Waterloo v Belgicku
konečnú porážku. Toto obdobie sa nazýva „ 100-denné cisárstvo“. Tentokrát
odišiel Napoleon na odľahlý ostrov Sv. Heleny, odkiaľ neviedla cesta späť. Zomrel tam 5. mája 1821
na rakovinu žalúdka.
Som povolaný k tomu, aby som zmenil tvár sveta.
Napoleon I. Bonaparte, prisudzovaný výrok
LUCIUS
Zdroje: www.cs.wikipedia.org
Vojtech Dangl – Slávni vojvodcovia
História, unikátny obrazový sprievodca(vydavateľstvo Ikar)
Sigrid-Maria Grössingová - Tiene trónu Habsburského